26.09.2022
Strathfillan Wigwams -> Bridge of Orchy
🥾 14.8 km ↗ 187 m ↘ 201 m
https://sk.mapy.cz/s/gopobozeso
Čau slnko!
Vykuknem zo stanu a nemôžem tomu uveriť! Je po daždi! Noc to bola divoká a nápory vetra ma nechávali v miernom napätí. Konečne sa však môžem porozhliadnuť po okolí a vidieť viac ako hmlu. To je nádhera! Aj nálada je oveľa lepšia a som rozhodnutá pokračovať ďalej. Včera som totiž bola presvedčená, že tu zotrvám aspoň o deň dlhšie (takéto presvedčenie vlastne nadobúdam každý deň). Dnes to už neplatí. To, že ma bolia šľapky a klenby asi nemusím pripomínať. Keď som pred pár dňami kamoške s nádejou hovorila, že sa teším, ako si nohy zvyknú a bolesť zmizne, odvetila mi: „Ona nezmizne, len si na ňu zvykneš.“ Mala pravdu. V tej prvej časti. V tej druhej neviem, ešte stále si zvykám 😀
Doprajem si moje štandardné raňajky a čaj, nechávam slnko konať svoju prácu pri sušení stanu, ja sa ešte postarám o svoju čistotu od krku nahor, a neskôr sa vrhám do balenia. Na šnúre nájdem špagát, na ktorom sa ešte včera vynímal papierik s informáciou, dokedy mám miesto rezervované. Ten tam vydržal presne dve minúty, kým sa voda a vietor nepostarali o jeho večný odpočinok. Pri príchode mi však bolo jasne povedané, že ho musím povesiť von napriek prebiehajúcej apokalypse a mne to vtedy vôbec neprišlo zvláštne 😀
S vecami sa presúvam na lavičky k obchodíku. Cestou stretávam vedúceho, ktorý mi hovorí: „V noci tu bol trošku vetrík, čo?“ Ani nestihnem zareagovať a už je preč. Trochu toho vetríku som nahrala na video.
Zamierim do cockhouse cookhouse umyť riad a načapovať vodu a znovu narazím na Nemky. Priznávajú sa, že včera opäť prespali v chatičke, pretože sa báli v tom počasí liezť do stanu. Ukáže sa, že i dnešný cieľ máme rovnaký a dokonca i tie na zvyšok trasy. Zdá sa, že nie som jediná, čo má rada svoje pomalé rána a dlhé večery 😀 Vydávajú sa na cestu, ja sa tu ešte chvíľu obzerám. Ono tu je dokonca práčka i sušička! Chvíľu si predstavujem, aké by to bolo na seba navliekať teplé oblečenie miesto vlhkých nohavíc a topánok, v ktorých práve trochu čvachtám, ale nechám si zájsť chuť a pomaly sa vydávam na cestu i ja.
Tyndrum
Po pár prvých kilometroch dorazím do Tyndrum. Hnala ma predstava nejakého dobrého obeda, pretože zatiaľ sa mi to podarilo len raz. A ja by som si tak rada znovu dala nejakú fišačipsu! Zleziem teda z trasy a vydám sa do najbližšej reštiky. A ona je zavretá. Posedím si teda aspoň pred ňou, vetrám nohy a nechám ich prehrievať slniečkom, prežúvam flapjack a vydávam sa naspäť na trasu. Cestou ešte ulovím v obchodíku ďalšiu pečiatku, júúú 🙂
Vlasy na punk, toreador a kopce
Opúšťam národný park, kochám sa kopcami, vysedávam na kameňoch, ofina sa mi samovoľne tvaruje do číra a občas ma z neba skropí pár kvapiek.
Zrovna, keď prechádzam okolo chlpatých kravičiek, pár kvapiek sa zmení na celkom slušný dážď. Stihnem teda len rýchlu fotku a rýchlo siaham po pláštenke. Pri jej rozbaľovaní sa metá vo vetre a vďaka jej krikľavej farbe sa trochu cítim ako toreador 😀 To ma v blízkosti toho stáda trochu znervózňuje, ale zdá sa, že kravičkám je to úplne jedno. Aj tak sa pre istotu ešte niekoľkokrát obzriem. Jeden nikdy nevie 😀 Z toreadora sa zmením na veľkú chodiacu tekvicu a pokračujem ďalej.
Noc (takmer) pod mostom
Dážď v priebehu cesty ustane a vzduch sa znovu príjemne prehrieva. Keď dorazím do Bridge of Orchy, radosť mi urobí hotel, ktorý je blízko plácku, kde budem nocovať. A kde je hotel, tam je i reštika! Možno to tentokrát vyjde 😀 Najprv ale postavím stan. Som tu prvá, čo znamená právo na výber najlepšieho miesta. Že vraj. Mňa skôr chváti rozhodovacia paralýza 😀
Stan stojí, batoh odpočíva a ja si užívam ľahkosť bytia. Pozorujem rieku, naťahujem nohy a vtom na mňa niekto máva. Pamätáte si na skupinku zo včera, ktorým som sa snažila urobiť fotku? Je to jedna z nich! Vraj sa tu v okolí bola ešte trochu prebehnúť! Možno tým ľuďom tie jednodenné batôžky na trase začínam trochu závidieť! 😀 Prespávajú v hoteli a zajtra smerujú do Kingshouse rovnako ako ja.
Prichádza čas večere. Vydám sa do hotela a na recepcii sa pýtam na možnosti. Reštaurácia tu síce je, ale je nutné urobiť rezerváciu vopred. To znie trochu moc fancy, nakoniec sa rozhodnem pre večeru z mojej kuchyne. Dnes mám extrémny hlad. Po prvom veľkom chode, z ktorého by sa možno najedli i dvaja, si ešte varím čínsku polievku. Nemky už sú tu tiež, no mne sa už zo stanu moc nechce, tak si len zamávame. Zahajujem predčasný nočný režim a pri knižke a čaji pomaly zaspávam. Tak ahoj zajtra!
Super čítanie dcérenka❤️😘❤️
❤️❤️❤️