West Highland Way | Deň 5 – Strathfillan Wigwams alebo Príbeh lietajúceho stanu a potoku sĺz

Doba čítania: 5 min

25.09.2022
Beinglas Farm -> Strathfillan Wigwams
🥾 15.4 km ↗ 418 m ↘ 241m
https://sk.mapy.cz/s/punavajupa

Dobré ráno?

Ráno sa budím do zamračeného dňa, dnes to už Ibiza asi nebude (a niečo vám poviem, ja som vlastne na Ibize nikdy nebola). V noci som sa zobudila na chlad s nádejou, že už je ráno, ale bola len polnoc. Sťažka som zaspala znovu a teraz sa mi už klasicky vstávať nechce. Keď vykuknem von, všímam si, že väčšina stanov je už preč. Klasika. Po raňajkách a teplom čaji sa púšťam do balenia. Tráva je úplne premočená, dávam pozor, aby tak neskončili i moje veci. A hlavne hagísek! Balím ho do plastového vrecka a ukrývam do batohu, nech je pred mokrom v bezpečí. Síce ho ukrátim o výhľady, ale ja mu o tom všetkom večer porozprávam 🙂

O lietajúcom stane

Odkolíkujem stan, zbalím vrchnú plachtu a vtom sa do mňa oprie brutálny fičák. Ale keby len do mňa! On sa oprel i do môjho zvyšku stanu, ktorý hneď vyletel do vzduchu a vydal sa na vlastné dobrodružstvo smerom ku kríkom a papradiam. V sekunde mi hlavou prebehli najhrôzostrašnejšie scenáre o nezvestnom stane, a v druhej sa za ním rozbieham. Kríky ho na chvíľu spomaľujú a ja ho v poslednej chvíli zachytím za tyčku pred finálnym zletom. Uff! Teraz som aj celkom rada, že tu neostalo moc svedkov 😀 Nohy mám totálne zabahnené, pretože som pri manévri skočila do obrovskej hnedej kopy. Áno, určite to bolo bahno. Muselo byť. A nechcem nič počuť 😀 Odteraz už nikdy nezbalím všetky kolíky naraz! Takú to má výhodu – každý deň sa tu naučím niečo nové.

Po dobalení sa presúvam k posedeniu pri hospode, kde si odložím veci, smerujem do umývárky, doplním vodu a ešte chvíľu posedávam. Nejak sa dnes musím hodne premáhať. Mám radosť, že som dnešnú trasu skrátila o včerajší bonusový úsek.

Hike your own hike, live your own life

Vyrážam. Nebo je ťažké a zamračené, okolie lemuje hmla a nonstop mrholí. Krajina je to ale magická. Iná ako v okolí jazera. Mám pocit, že presne za týmto som sem šla, a to počasie tomu dodáva tú pravú atmosféru.

Po pár prvých kilometroch musím zastaviť. Uvedomila som si, že som zabudla užiť svoju rannú dávku liekov, a potrebujem to okamžite napraviť. Zliezam hneď vedľa cesty k potoku, kde si batoh hodím na padnutý strom a začnem v ňom loviť ADčka. Keď sa pozriem na telefón, svieti mi tam správa: „Kačko, ty jsi tak inspirativní žena.“ A to ma dostalo. Tvár sa mi skrčí a začnú mi po nej stekať slzy. Veľa ľudí ešte nevie, že si prechádzam tak náročným obdobím, dokonca ani odosielateľ sám.

Tak čo je vlastne inšpiratívne? Skreslená realita na instagrame, ktorý je o krásnych miestach a zábavných príhodách? Chýba tam, že som brutálne rozobratá po rozchode, že uvažujem o výpovedi, že sa liečim na psychiatrii, že mám obrovský strach z budúcnosti a že tento trek je pre mňa takým malým útekom z bežného života. A to je tak podstatná časť môjho príbehu, že o nej chcem hovoriť tiež, aj keď som sa toho naozaj dlho bála. Nepodávam extrémne výkony, i tak ma bolí celé telo, a často niečo popletiem. Inšpiratívne je možno iba to, že som sa dokázala ešte stále udržať na žive a na trase.

Po výleve neostáva iné, ako pokračovať ďalej. Dnes je to naozaj krízovka, najmä po mentálnej stránke. Dokonca ma skoro rozplakal i most, popod ktorý som musela prejsť v kľaku! Viete, ako sa ide s batohom v kľaku? Škoda slov! Dážď zosilňuje a prekvapivo mi to vôbec nevadí. Dokonca konečne prvý krát vytiahnem pláštenku a vlastne ma poteší, že ju nevláčim zbytočne. To slnečné počasie ma už trochu desilo 😀

Idem pomedzi kopce a znovu ma schváti plač. Nedokážem si predstaviť, ako sa vrátim do Brna do bytu, ktorý stále zdieľame s bývalým. Nedokážem si predstaviť, ako sa vrátim k práci, z ktorej už nemám radosť. Nedokážem si predstaviť, že raz tú temnotu, ktorá ma zvnútra požiera, porazím. Hrudník mi stiahne, nemôžem dýchať a tam, medzi tými kopcami, v plači zavýjam a pomedzi to kamoške nahrávam hlasovky. Pred odchodom mi bývalý povedal čarovnú vetu: „Keď ti bude najhoršie, spomeň si, že si plníš sen.“ A tak som si ju začala v hlave opakovať, až kým som nebola schopná vrátiť sa do prítomnosti, porozhliadnuť sa a charakter sĺz sa aspoň na chvíľu zmenil. Podľa mňa si ani on sám neuvedomil, akú mantru do života mi vtedy dal.

Crianlarich

Po zhruba desiatich kilometroch prichádzam na križovatku Crianlarich označujúcu polovicu WHW. Je možné tu zostúpať dole do mestečka Crianlarich, čo je ale mimo hlavnú trasu a z môjho pohľadu to má zmysel, pokiaľ potrebujete doplniť zásoby alebo tam nocujete, pretože potom si to pekne znovu musíte vyšľapať naspäť. Mňa nepresvedčila ani možnosť ďalšej pečiatky, túto jednu som sa rozhodla vynechať. Chvíľu si posedím na lavičke, posvačím a pokračujem ďalej. Prechádzam popod nádherný most s normálnou výškou, a stretnem tu dva postaršie páry. Ponúknem im, že im spravím fotku, čomu sa potešia. Síce ani tá mi dnes úplne nevyšla, ale no čo 😀 Znovu leje ako z krhly a ja sa blížim ku kempu. Ceduľa hlási, že sú tu výhľady na kopce, ale dnes sú celkom zahalené v hmle.

Strathfillan Wigwams

Do kempu prichádzam úplne premočená. Po pláštenke mi stekajú prúdy vody a vchádzam do obchodíku, v ktorom pánovi hlásim, že tu mám na dnes rezerváciu. Voda mu nevadí. Dokonca ani keď mi steká na rezervačnú knihu, kde sa musím podpísať. Má výraz bez jedinej emócie. Za to ja som ich vystriedala dnes snáď stovky. Hovorí mi, že si môžem stan postaviť kdekoľvek na určenej ploche.

Zrovna, keď sa rozhliadam po vhodnom mieste, dážď sa na chvíľu zjemní. Dokonalé načasovanie. Pustím sa rýchlo do stavania na opačnej strane od stanov, ktoré tu už stoja. To sa ale neskôr ukázalo ako chyba, pretože presne tam bolo závetrie. Ďalšia vedomosť na dnes! A tak si už štandardne varím čaj, večeru, hagísek zavesený na háčiku so sebou metá v rytme vetra a ja dúfam, že ma v noci neodfúkne aj s tým stanom. Sprchu dnes vynechám. Minimalizujem pobyt von, a čo najrýchlejšie sa snažím z dnešného dňa vyspať do krajšieho rána. Tak zas zajtra! Snáď sa nezobudím o pár kilometrov ďalej!

Btw, kladiete si otázku, čo to ten hagísek vlastne je? Na anglickej wikipédii píšu nasledovné: „Divoký haggis je fiktívna bytosť škótskeho folklóru, o ktorej sa hovorí, že pochádza zo Škótskej vysočiny. Komicky sa o ňom tvrdí, že je zdrojom haggis, tradičného škótskeho jedla, ktoré sa v skutočnosti vyrába z vnútorností oviec.“