Plánovanie trasy som rozhodne nechcela podceniť (a navyše ma to hrozne baví ). Okrem kontroly platnosti môjho pasu, pretože Brexit, som študovala odporúčané itineráre na oficiálnych stránkach, trasu virtuálne prechádzala na mapy.cz a občas prečítala skúsenosti iných turistov na rôznych fórach, kam ma zaviedol google. Skvelá dostupnosť, prijateľná náročnosť a absencia predátorov Perfektná voľba!

Bola som zvedavá, aké to bude koncom septembra. Zámerne som nechcela vyraziť v lete – nielen že leto láka oveľa viac turistov, ale zároveň je to v Škótsku i sezóna „midges“. Ide o malé otravné mušky, ktorým chutí ľudský druh A to ja nerada!

Jeseň však prináša i viac mokra a kratšie dni. Pre porovnanie, podľa stránok Scotland Info sa začiatkom júla z denného svetla Škóti môžu tešiť takmer 17.5 hodiny, koncom septembra je to necelých 12.

Môj plán teda rozhodne nebol na 5, 6 ani pôvodných 7 dní, ale ďaleko dlhší! Nič pre tých, ktorí o siedmej ráno už balia stan a radi mydlia nôžkami až do tmy Tiež nezahŕňal luxusnejšie typy ubytovaní, rôzne B&B alebo hotely, ani možnosť prevozu batožiny, ktorá je tu pre tých, čo chcú mať v pohybe so sebou len to najnutnejšie. Ja som však rozhodne chcela ísť naťažko, bez väčších záväzkov a noci si užiť v „divočine“

Aké teda boli moje predstavy? Poďme na to! Údaje o vzdialenosti a časovom odhade píšem tak, ako ich uvádzajú mapy.cz.

Deň 0 – Presun do Škótska

Let Viedeň (16:25) -> Edinburgh (18:05). Noc v Motel One Edinburgh Princess. Motel sa nachádza v centre Edinburghu, čím má zaručenú skvelú dostupnosť z letiska a navyše je hneď oproti vlakovej stanici Edinburgh Waverley, čo rozhodne ocením v prípade, že ďalšie ráno zaspím

Deň 1 – Na štart a do Drymenu

Vlak Edinburgh (7:38) -> Milngavie (9:17) a následne peší presun zo stanice na oficiálny štart trasy. Tu ma čaká ešte jeden bojový úkol – zohnať bombu do variča, keďže tie do lietadla nesmú, a bez nej som nahratá

Následne už samotný trek! Smer Drymen Camping!

Vstupuje sa tu do národného parku (Loch Lomond & The Trossachs National Park), kde je wild camping v období od marca do septembra povolený len v určených zónach a s permitom. Preto som stavila na oficiálne kempy či bothies (domčeky slúžiace k prespatiu, bez postelí, vody či záchoda).

Z oficiálneho štartu trasy 17.5 km 206 m 216 m

Deň 2 – Smer Sallochy Camp

Druhý deň vedie okolo Drymenu, kde je v prípade potreby možné urobiť si miernu zachádzku. Po pár kilometroch sa trasa rozdvojuje. Je možné zvoliť verziu vedúcu cez Conic Hill s výhľadom na Loch Lomond alebo sa tomuto vŕšku vyhnúť a zvoliť druhú variantu. Obe vedú do dediny Balmaha priamo pri spomínanom jazere, popri ktorom trasa nasleduje ešte ďalšie dni. Ide totiž o najväčšie jazero v Škótsku s dĺžkou až 39 kilometrov. Noc som plánovala stráviť v Sallochy Camp, priamo na pláži

Cez Conic Hill 20.9 km 537 m 563 m
Popod Conic Hill 19.3 km 321 m 346 m
Zachádzka do Drymenu v prípade potreby + 0.9 km

Deň 3 – Rowchoish Bothy

Internety túto časť trasy označujú ako „challenging“, preto som kilometre držala ešte viac na uzde. Navyše ide o tretí deň, o ktorom som si myslela, že by mohol byť z hľadiska stavu nôh či svalov kritický Keby tomu úplnou náhodou tak nebolo, je možné si trasu predĺžiť odbočkou na Ben Lomond s výškou 974 m. Trasa sa v jednom bode opäť rozdvojuje. Prvá možnosť vedie priamo popri jazere, druhá o niečo vyššie.

Popri jazere 11.2 km 350 m 317 m
Druhá možnosť 11.9 km 372 m 340 m
Zachádzka na Ben Lomond + 9.7 km + 916 m + 916 m

Deň 4 – Doune Byre Bothy

Štvrtý deň som opäť volila oddychovejší s nocou v druhej bothy, ktorá sa tu nachádza. Pôvodne som plánovala prenocovať o pár kilometrov ďalej v kempe Beinglas Farm, ich stránky však hlásali pozastavenú činnosť.

11 km 355 m 358 m

Deň 5 – Strathfillan Wigwams Camp

Piaty deň je posledným dňom s výhľadmi na Loch Lomond, nahradiť by ich mali kopce a údolia, júúú! Noc plánujem stráviť v Strathfillan Wigwams Camp.

19.8 km 509 m 359 m

Deň 6 – Bridge of Orchy

Rozlúčka s národným parkom a prvá noc úplne nadivoko! No dobre, nie tak úplne Ale viac menej pod mostom v dedine Bridge of Orchy. Nachádza sa tu pri rieke plácek, ktorý slúži práve turistom na WHW, len je potrebné si chytiť miesto. V jeho blízkosti je i hotel a vodovod s pitnou vodou. Tie sa na trase nachádzajú na viacerých miestach, kde je možné ich kedykoľvek zdarma využiť.

15.1 km 188 m 216 m

Deň 7 – Kings House Hotel

Ďalšie kroky vedú k hotelu Kings House, ktorý sa nachádza v údolí Glen Coe. V okolí bažiny, no opäť sa tu pri rieke nachádza miesto, kde je možné vybaliť stan a navyše využiť toalety či sprchy prislúchajúce hotelu.

19.3 km 447 m 347 m

Deň 8 – Kinlochleven

Smer do dediny nesúcej názov Kinlochleven. Noc plánujem stráviť na plácku popri trase hneď za dedinou.

14.9 km 336 m 569 m

Deň 9 – Glen Nevis Caravan and Camping

Tento deň by mohol byť kľudne posledným, no ja som sa rozhodla využiť príležitosť a pred Fort William odbočiť do kempu Glen Nevis Caravan and Camping. Je to totiž skvelý štartovací bod na výstup na Ben Nevis, ktorý by som rada zdolala, ak to bohovia počasia a mojich nôh dovolia Navyše takto môžem nechať veľkú batožinu v kempe a vyraziť naň naľahko.

20.7 km 542 m 530 m

Deň 10 – Ben Nevis

Pokiaľ sa výstup bude konať, vyšliapnem si takmer celú horu, ktorá má 1345 m. Je preto vždy dobré informovať sa v informačnom centre o stave počasia na vrchole pred tým, než sa tam človek vydá. Môže byť iný, ako sa zdá zdola Treba počítať so snehom, vetrom a hmlou. Pre peších turistov je najbezpečnejšie zvoliť Mountain Track (trasa prešla premenovaním z Tourist Route, aby nelákala nepripravených).

17.4 km 1319 m 1319 m

Deň 11 – Fort William

Posledných pár kilometrov do oficiálneho cieľa. Vo Fort William som si rezervovala Cruachan Hotel v blízkosti konca trasy, ktorý podľa fotiek vyzerá vskutku honosne a v poznámke som ich poprosila o izbu s vaňou, pretože tuším, že mi padne vhod Tu pobudnem dve noci a čas strávim plánovaním Great Glen Way, pokiaľ sa rozhodnem pokračovať, alebo hľadaním nejakého ďalšieho príjemného miesta na zevlenie

Na oficiálny koniec trasy 4.3 km 18 m 25 m

Tak a je to. A čo výbava? O tej zas nabudúce! Už teraz ale môžem prezradiť, že ultralighterom či skúsenejším hikerom hrozí úmrtie šokom

Zdroje:
https://www.dfds.com/en/passenger-ferries/holidays/short-breaks/edinburgh
https://www.nationalgeographic.co.uk/travel/2022/10/what-to-do-in-loch-lomond-and-the-trossachs-national-park
https://www.komoot.com/highlight/451515
https://www.undiscoveredscotland.co.uk/bridgeoforchy/bridgeoforchy/index.html
https://www.tripsavvy.com/plan-a-visit-to-glencoe-1662174
https://www.caingram.info/Scotland/Pic_htm/kinlochleven.htm
https://bennevis.co.uk/
https://www.geograph.org.uk/photo/2370010

Príspevok West Highland Way | Plán je zobrazený ako prvý na Freyja Darko.

Vždy, keď som si vo svojich snoch predstavovala samú seba, ako sa vydávam na West Highland Way, bola som fyzicky natrénovaná a mentálne odolná. No tak presne taká som nakoniec nebola. Miesto toho som si do batôžku pribalila antidepresíva a v mobile mala uložený kontakt na terapeuta pre prípad núdze.

Rozhodnutie plány oživiť a cestu zrealizovať padlo v období, ktoré pre mňa nebolo vôbec jednoduché. Po rokoch mentálnych vzostupov a pádov som bola opäť dole. Práca, ktorú som predtým milovala, ma prestala napĺňať. Vzťah, o ktorom som si myslela, že vydrží večne, sa rozpadal. Moja myseľ akoby plachtila v hmle a viesť bežný život ma stálo oveľa viac energie. Nevedela som, čo chcem, kam smerujem a vlastne ani to, kto som. Zlé dni striedali tie lepšie, inokedy ešte horšie. Hotový rollercoaster. A ja som z neho chcela konečne vystúpiť.

A tak prišiel čas zostaviť dream team. Okrem terapeuta môj stav vyžadoval i pomoc psychiatričky (ale toto nie je primárne blogísek o traumách, úzkostiach a depresii). A moja najlepšia kamoška to so mnou celé prežívala na telefóne. Netrvalo dlho a zrodila sa myšlienka nečakať na topovú kondičku (mohlo by sa stať, že čakám večne ) a miesto toho túto cestu vnímať ako ďalší krok k uzdraveniu. Ako pripomenutie si svojich snov a sily. Ako súčasť celého procesu.

A tak som zakúpila letenku, začala užívať antidepresíva, prežila noc v lese a rozšlápla nové boty, lebo tie pôvodné mi z nôh začali robiť fašírky Stále som si ale úplne nedokázala predstaviť, ako to zvládnem. Čo mi telo a hlava dovolí. Keby to nemám všetko zmapované spred dvoch rokov, pravdepodobne by som nemala ani kapacitu zostaviť celý plán od nuly. Avšak už len to, že som sa rozhodla do toho skutočne ísť, bolo pre mňa akýmsi spôsobom zlomové.

Trasu som chcela absolvovať podľa pocitu, netlačiť na výkon ani kilometre, a tomu zodpovedal i môj časový harmonogram. Pôvodne som nechcela ani rezervovať kempy dopredu, nakoniec som tak však urobila. Hovorila som si – čím menej starostí na trase, tým lepšie. Ešte hotel na jednu noc pred štartom, lístok na vlak do Milngavie, posledné veci do výbavy a jedlo (celý plán a výbavu bližšie popíšem nabudúce). Dátum návratu som nepoznala. Nedokázala som vôbec odhadnúť, koľko dokážem prejsť, či budem pokračovať na Great Glen Way alebo či vôbec West Highland Way dokončím.

Strach začalo prebíjať vzrušenie, a keď moje skúšobné balenie ukázalo, že všetko do batohu vojde a dokonca som schopná ho prazvláštnym spôsobom dvihnúť zo zeme, cítila som, že som pripravená. Pripravená vydať sa na moju prvú niekoľkodňovú trasu osamote, a k tomu do krajiny môjho srdca A nech to dopadne akokoľvek, dopadne to dobre. Pretože vedieť prispôsobiť svoj plán aktuálnej situácii a možnostiam považujem za kľúčové a žiadna zmena pre mňa neznamenala zlyhanie. Pretože som sa rozhodla. A na telefóne som mala obrovskú podporu ľudí, ktorí to celé šli pomyselne so mnou.

Príspevok West Highland Way | Znovuzrodenie sna je zobrazený ako prvý na Freyja Darko.